Autoimunitné ochorenie: Príznaky, príčina a liečba

točenie hlavy bioliek

V tomto článku sa dočítate:

 

1. Čo je to autoimunitné ochorenie?

Autoimunitné ochorenie je stav, pri ktorom váš imunitný systém omylom napadne vaše telo.

Imunitný systém normálne chráni pred baktériami a vírusmi. Keď rozpozná týchto cudzích útočníkov, vyšle armádu bojových buniek, aby na nich zaútočila a zničila ich.

Imunitný systém normálne dokáže rozoznať rozdiel medzi cudzími bunkami a vašimi vlastnými bunkami.

Pri autoimunitnom ochorení imunitný systém považuje časť vášho tela, ako sú kĺby alebo kožu, za cudziu. Uvoľňuje proteíny nazývané autoprotilátky, ktoré napádajú zdravé bunky.

Niektoré autoimunitné ochorenia sú zamerané len na jeden orgán. Diabetes 1. typu poškodzuje pankreas. Iné ochorenia, ako je systémový lupus erythematosus, postihujú celé telo.

 

2. Prečo imunitný systém útočí na telo?

Lekári presne nevedia, čo spôsobuje zlyhanie imunitného systému. U niektorých ľudí je však väčšia pravdepodobnosť, že dostanú autoimunitné ochorenie ako u iných.

Podľa štúdie z roku 2014 ženy dostávajú autoimunitné ochorenia v pomere 2:1 v porovnaní s mužmi – 6,4 percenta žien oproti 2,7 percenta mužov. Ochorenie často začína počas plodného veku ženy (vo veku 15 až 44 rokov).

Niektoré autoimunitné ochorenia sú bežnejšie u určitých etnických skupín. Napríklad lupus postihuje viac Afroameričanov a Hispáncov ako belochov.

Niektoré autoimunitné ochorenia, ako je roztrúsená skleróza a lupus, sa vyskytujú v rodinách. Nie každý člen rodiny bude nevyhnutne mať rovnakú chorobu, ale zdedí náchylnosť na autoimunitné ochorenie.

Pretože výskyt autoimunitných ochorení narastá, výskumníci majú podozrenie, že tieto ochorenia môžu byť spôsobené aj environmentálnymi faktormi, ako sú infekcie a vystavenie chemikáliám alebo rozpúšťadlám.

„Západná strava“ je ďalším podozrivým rizikovým faktorom pre rozvoj autoimunitného ochorenia. Predpokladá sa, že konzumácia potravín s vysokým obsahom tuku, cukru a vysoko spracovaných potravín súvisí so zápalom, ktorý môže spustiť imunitnú odpoveď. Toto však nebolo dokázané.

Štúdia z roku 2015 sa zamerala na inú teóriu s názvom hygienická hypotéza. Kvôli vakcínam a antiseptikám nie sú dnes deti vystavené takému množstvu baktérií ako v minulosti. Nedostatok expozície by mohol spôsobiť, že ich imunitný systém bude náchylný k nadmernej reakcii na neškodné látky.

Zrátané a podčiarknuté: Vedci presne nevedia, čo spôsobuje autoimunitné ochorenia. Môže ísť o genetiku, stravu, infekcie a vystavenie chemikáliám.

 mononukleoza bioliek

3. 14 bežných autoimunitných ochorení

Existuje viac ako 80 rôznych autoimunitných ochorení. Tu je 14 najbežnejších.

 

1. Diabetes 1. typu

Pankreas produkuje hormón inzulín, ktorý pomáha regulovať hladinu cukru v krvi. Pri diabetes mellitus 1. typu imunitný systém napáda a ničí bunky v pankrease produkujúce inzulín.

Vysoká hladina cukru v krvi môže viesť k poškodeniu krvných ciev, ako aj orgánov, ako sú srdce, obličky, oči a nervy.

 

2. Reumatoidná artritída (RA)

Pri reumatoidnej artritíde (RA) imunitný systém napáda kĺby. Tento záchvat spôsobuje začervenanie, teplo, bolestivosť a stuhnutosť kĺbov.

Na rozdiel od osteoartritídy, ktorá bežne postihuje ľudí, keď starnú, reumatoidná artritída môže začať už vo veku 30 rokov alebo skôr.

 

3. Psoriáza/psoriatická artritída

Kožné bunky normálne rastú a potom sa strácajú, keď už nie sú potrebné. Psoriáza spôsobuje príliš rýchle množenie kožných buniek. Nadbytočné bunky sa hromadia a vytvárajú zapálené červené škvrny, zvyčajne so strieborno-bielymi šupinami plaku na koži.

Až u 30 percent ľudí so psoriázou sa tiež rozvinie opuch, stuhnutosť a bolesť kĺbov. Táto forma ochorenia sa nazýva psoriatická artritída.

 

4. Skleróza multiplex

Imunitný systém útočí na ochrannú vrstvu okolo nervových vlákien (myelín). To spôsobuje zápal a zjazvenie tkaniva, čo sťažuje mozgu vysielať signály do zvyšku tela.

Toto poškodenie môže viesť k príznakom, ako je necitlivosť, slabosť, problémy s rovnováhou a problémy s chôdzou. Choroba má niekoľko foriem, ktoré postupujú rôznou rýchlosťou. Podľa štúdie z roku 2012 asi 50 percent ľudí so sklerózou multiplex potrebuje pomoc pri chôdzi do 15 rokov od začiatku ochorenia.

 

5. Systémový lupus

Hoci lekári v roku 1800 prvýkrát opísali lupus ako kožné ochorenie kvôli vyrážke, ktorú bežne produkuje, systémová forma, ktorá je najbežnejšia, v skutočnosti postihuje mnoho orgánov vrátane kĺbov, obličiek, mozgu a srdca.

Bolesť kĺbov, únava a vyrážky patria medzi najčastejšie príznaky.

 

6. Zápalové ochorenie čriev

Zápalové ochorenie čriev (IBD) je termín používaný na opis stavov, ktoré spôsobujú zápal vo výstelke črevnej steny. Každý typ zápalového ochorenia čriev postihuje inú časť gastroentrologického traktu.

  • Crohnova choroba môže spôsobiť zápal v akejkoľvek časti gastroentrologického traktu, od úst až po konečník.

  • Ulcerózna kolitída postihuje iba výstelku hrubého čreva a konečníka.
 

7. Addisonova choroba

Addisonova choroba postihuje nadobličky, ktoré produkujú hormóny kortizol a aldosterón, ako aj androgénne hormóny. Príliš málo kortizolu môže ovplyvniť spôsob, akým telo využíva a ukladá sacharidy a cukor (glukózu). Nedostatok aldosterónu vedie k strate sodíka a prebytku draslíka v krvnom obehu.

Medzi príznaky patrí slabosť, únava, strata hmotnosti a nízka hladina cukru v krvi.

 

8. Gravesova choroba

Gravesova choroba napáda štítnu žľazu na krku, čo spôsobuje, že produkuje príliš veľa hormónov. Hormóny štítnej žľazy kontrolujú spotrebu energie v tele, známe ako metabolizmus.

Príliš veľa týchto hormónov zvyšuje aktivitu vášho tela, čo spôsobuje príznaky ako nervozita, zrýchlený tep, neznášanlivosť tepla a stratu hmotnosti.

Jedným z potenciálnych symptómov tohto ochorenia sú vypuklé oči, nazývané exoftalmus. Môže sa vyskytnúť ako súčasť toho, čo sa nazýva Gravesova oftalmopatia, ktorá sa vyskytuje u približne 30 percent tých, ktorí majú Gravesovu chorobu, podľa štúdie z roku 1993.

 

9. Sjögrenov syndróm

Tento stav napáda žľazy, ktoré zabezpečujú mazanie očí a úst. Charakteristickými príznakmi Sjögrenovho syndrómu sú suché oči a sucho v ústach, ale môže postihnúť aj kĺby alebo kožu.

 

10. Hashimotova tyreoiditída

Pri Hashimotovej tyreoiditíde sa produkcia hormónov štítnej žľazy spomaľuje až do ich nedostatku. Symptómy zahŕňajú zvýšenie telesnej hmotnosti, citlivosť na chlad, únavu, vypadávanie vlasov a opuch štítnej žľazy (struma).

 

11. Myasthenia gravis

Myasthenia gravis ovplyvňuje nervové impulzy, ktoré pomáhajú mozgu kontrolovať svaly. Keď je narušená komunikácia z nervov do svalov, signály nemôžu nasmerovať svaly, aby sa stiahli.

Najčastejším príznakom je svalová slabosť, ktorá sa zhoršuje aktivitou a zlepšuje sa odpočinkom. Často sú zapojené svaly, ktoré ovládajú pohyby očí, otváranie viečok, prehĺtanie a pohyby tváre.

 

12. Autoimunitná vaskulitída

Autoimunitná vaskulitída nastáva, keď imunitný systém napadne krvné cievy. Zápal, ktorý vzniká, zužuje tepny a žily, čím cez ne preteká menej krvi.

 

13. Perniciózna anémia

Tento stav spôsobuje nedostatok proteínu, ktorý tvoria bunky výstelky žalúdka, známy ako vnútorný faktor, ktorý je potrebný na to, aby tenké črevo absorbovalo vitamín B-12 z potravy. Bez dostatočného množstva tohto vitamínu sa u človeka rozvinie anémia a schopnosť tela pre správnu syntézu DNA sa zmení.

Perniciózna anémia je bežnejšia u starších dospelých. Podľa štúdie z roku 2012 postihuje vo všeobecnosti 0,1 percenta ľudí, ale takmer 2 percentá ľudí starších ako 60 rokov.

 

14. Celiakia

Ľudia s celiakiou nemôžu jesť potraviny obsahujúce lepok, bielkovinu nachádzajúcu sa v pšenici, raži a iných obilných produktoch. Keď je lepok v tenkom čreve, imunitný systém napadne túto časť gastrointestinálneho traktu a spôsobí zápal.

Štúdia z roku 2015 uviedla, že celiakia postihuje asi 1 percento ľudí v Spojených štátoch. Väčší počet ľudí hlásil citlivosť na lepok, čo nie je autoimunitné ochorenie, ale môže mať podobné príznaky ako hnačka a bolesť brucha.

 potravinova intolerancia bioliek

4. Symptómy autoimunitných ochorení

Skoré príznaky mnohých autoimunitných ochorení sú veľmi podobné, ako napríklad:

  • únava
  • boľavé svaly
  • opuch a začervenanie
  • horúčka nízkeho stupňa
  • problémy so sústredením
  • necitlivosť a brnenie v rukách a nohách
  • strata vlasov
  • kožné vyrážky

Jednotlivé ochorenia môžu mať aj svoje jedinečné príznaky. Napríklad cukrovka 1. typu spôsobuje extrémny smäd, chudnutie a únavu. Zápalové ochorenie čriev spôsobuje bolesť brucha, nadúvanie a hnačku.

Pri autoimunitných ochoreniach, ako je psoriáza alebo reumatoidná artritída, môžu príznaky prichádzať a odchádzať. Obdobie symptómov sa nazýva vzplanutie. Obdobie, keď príznaky zmiznú, sa nazýva remisia.

Zrátané a podčiarknuté: Príznaky ako únava, bolesti svalov, opuchy a začervenanie môžu byť príznakmi autoimunitného ochorenia. Príznaky môžu časom prichádzať a miznúť.

 

5. Kedy navštíviť lekára

Ak máte príznaky autoimunitného ochorenia, navštívte lekára. Možno budete musieť navštíviť špecialistu v závislosti od typu choroby, ktorú máte.

  • Reumatológovia liečia ochorenia kĺbov, ako je reumatoidná artritída, ako aj iné autoimunitné ochorenia, ako je Sjögrenov syndróm .

  • Gastroenterológovia liečia choroby gastroentrologického traktu, ako je celiakia a Crohnova choroba.

  • Endokrinológovia liečia stavy štítnej žľazy, vrátane Gravesovej choroby, Hashimotovej tyroiditídy a Addisonovej choroby.

  • Dermatológovia liečia kožné ochorenia, ako je psoriáza.

 

6. Testy, ktoré diagnostikujú autoimunitné ochorenia

Žiadny jediný test nedokáže diagnostikovať väčšinu autoimunitných ochorení. Váš lekár použije kombináciu testov a prehľadu vašich príznakov a fyzického vyšetrenia, aby vás diagnostikoval.

Test na antinukleárne protilátky (ANA) je často jedným z prvých testov, ktoré lekári používajú, keď symptómy naznačujú autoimunitné ochorenie. Pozitívny test znamená, že môžete mať niektorú z týchto chorôb, ale nepotvrdí, ktorú presne máte, alebo či ju určite máte.

Ďalšie testy hľadajú špecifické autoprotilátky produkované pri určitých autoimunitných ochoreniach. Váš lekár môže tiež urobiť nešpecifické testy, aby skontroloval zápal, ktorý tieto choroby spôsobujú v tele.

Zrátané a podčiarknuté: Pozitívny krvný test ANA môže naznačovať autoimunitné ochorenie. Váš lekár môže použiť vaše príznaky a ďalšie testy na potvrdenie diagnózy.

 

7. Ako sa liečia autoimunitné ochorenia?

Liečba nemôže vyliečiť autoimunitné ochorenia, ale môže kontrolovať nadmernú imunitnú odpoveď a znížiť zápal alebo aspoň znížiť bolesť a zápal.

Lieky používané na liečbu týchto stavov zahŕňajú:

  • nesteroidné protizápalové lieky, ako je ibuprofén

  • lieky na potlačenie imunity

K dispozícii sú aj liečby na zmiernenie príznakov, ako je bolesť, opuch, únava a kožné vyrážky.

Konzumácia dobre vyváženej stravy a pravidelné cvičenie vám tiež môžu pomôcť cítiť sa lepšie.

Zrátané a podčiarknuté: Hlavnou liečbou autoimunitných ochorení sú lieky, ktoré znižujú zápal a upokojujú nadmerne aktívnu imunitnú odpoveď. Liečba môže tiež pomôcť zmierniť príznaky.

 

Záver

Existuje viac ako 80 rôznych autoimunitných ochorení. Ich príznaky sa často prekrývajú, takže je ťažké ich diagnostikovať.

Autoimunitné ochorenia sú bežnejšie u žien a často sa vyskytujú v rodinách.

Krvné testy, ktoré hľadajú autoprotilátky, môžu pomôcť lekárom diagnostikovať tieto stavy. Liečba zahŕňa lieky na upokojenie nadmernej imunitnej reakcie a zníženie zápalu v tele.

 

Autor: Ľubomír Čižmár

 

Zdroj:

https://www.healthline.com/health/autoimmune-disorders

Andres E, et al. (2012). Optimal management of pernicious anemia. DOI:
10.2147/JBM.S25620

Barrie WE. (1993). Graves’ ophthalmopathy.
ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1311781/

Campbell, AW. (2014). Autoimmunity and the gut. DOI:
10.1155/2014/152428

Goldenberg MM. (2012). Multiple sclerosis review.
ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3351877/

Hayter SM, et al. (2012). Updated assessment of the prevalence, spectrum, and case definition of autoimmune disease. DOI:
10.1016/j.autrev.2012.02.00

Lebwohl B, et al. (2015). Celiac disease and non-celiac gluten sensitivity. DOI:
10.1136/bmj.h4347

Lerner A, et al. (2015). The world incidence and prevalence of autoimmune diseases is increasing. DOI:
10.12691/ijcd-3-4-8

Manzel A, et al. (2014). Role of “Western diet” in inflammatory autoimmune diseases. DOI:
10.1007/s11882-013-0404-6

Mueller RB, et al. (2014). Is radiographic progression of late-onset rheumatoid arthritis different from young-onset rheumatoid arthritis? Results from the Swiss prospective observational cohort. DOI:
10.1093/rheumatology/ket399

Ritchlin CT, et al. (2017). Psoriatic arthritis. DOI:
10.1056/NEJMra1505557

Stiemsma L, et al. (2015). The hygiene hypothesis: Current perspectives and future therapies. DOI:
10.2147/ITT.S61528

The history of lupus. (n.d.).
lupus.org/resources/the-history-of-lupus

 

Obrázky:

 

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie